Tomáš práve dopozeral tlačovku ministra financií ku konsolidácií a očividne ho nasralo, čo práve videl, lebo nám o tom napísal do rodinného Instagram chatu určeného na zdieľanie receptov.
“Tragédia. Dá sa to aj inak. Vedel by som sa o tom rozpísať”, napísal Tomáš.
Ja ani netuším, kto je minister financií, ale som silný fanúšik robenia vecí a tak som mu odpísal:
“ak ťa tá téma zaujíma a rozpaľuje, tak sa rozpíš!, zdieľaj svoje názory cez blog/facebook/inde…”
a potom som sa ja nevyžiadane rozpísal o výhodách toho, prečo si založiť blog.
Tu je doplnená, štrukturovaná verzia:
nové možnosti - vďaka mojim minulým blogom som spoznal veľa super ľudí, získal kariérne príležitosti, dostať pozvania do podcastov, speakoval na eventoch, vybudoval publikum a nejeden klient sa už ku mne dostal tak, že čítal niečo, čo som napísal.
verejná odolnosť - publikovaním svojich myšlienok som si zvykol na to, že sa nemusím každému zapáčiť. Zo začiatku sa ma kritika dotýka, dnes už rozlišujem konstruktívnu kritiku od kokotizmu, to prvé vítam a to druhé už neriešim. Prečo je to užitočné?, lebo ak chceš žiť autentický život podľa seba, potrebuješ byť OK s nezapáčením sa.
zlepšené písanie - schopnosť vyjadriť svoje myšlienky výstižnými vetami je úžasný mentálny tréning. Veľakrát som si upratal v hlave vďaka tomu, že som o niečom napísal. Ešte viac mi dalo, keď som to nechal odležať a prepísal som to neskôr tak, aby som za polovicu slov povedal dvakrát toľko.
budeš mať dopad - tvoj dopad môže byť maličký, ale aj obrovský. A toto je podľa mňa najväčší dôvod, prečo začať blog: pretože ti na niečom záleží. Nemávnuť rukou, nepovedať “aaa, jebať”. To je pohodlné. Zmena záleží od ľudí, čo si vybrali tú ťažšiu cestu. Alternatívou je tiež urobiť niečo iné ako písať svoj blog, ale 99% ľudí radšej neurobí vôbec nič.
Takže ak sa pýtaš mňa, rozpíš sa!, založ si blog! A nemusíš to mať premyslené 13 článkov dopredu.
Na začatie potrebuješ iba:
napísať článok a
dať ho niekde online.
“Urcite to urob Tomino, zaujimas sa o to uz dlho a hneva ta to” - napísala na našu debatku o písaní (v chate určenom na zdieľanie receptov) mamka našich frajeriek a tak Tomáš ešte v ten deň napísal svoj článok a na druhý deň bol online.
Cheers!
Mišo
ps: je to riadne meta, ale toto je môj nový blog, s prvým článkom o tom, prečo začať blog.
Nazval som ho nebuď somár, podľa bájky o somárovi, ktorý bol smädný aj hladný zároveň a keďže sa nevedel rozhodnúť, či sa ide napiť alebo najesť, neurobil nič a tak skapal.
Mojou prácou kouča je pomáhať ľuďom konať. Na tomto blogu chcem zdieľať príspevky, ktoré ťa inšpirujú do akcie a pomôžu ti pri tvojej sebarealizácií.
Cheers!
Mišo