Sám doma bez telefónu

Čo sa stalo, keď som si večer domov nezobral telefón a 3 tipy, ak to chceš vyskúšať tiež.

Včera večer som si dal telefón do letového režimu, zavrel ho do šuplíka v mojej kancelárií a odišiel domov. Bolo cca 20:30. Moja snúbenica sa má vrátiť domov až na druhý deň, takže som bol doma sám.

Večer

Keďže som v kancelárií nechal aj noťas, nemal som doma žiadne zariadenie s obrazovkou, cez ktoré sa viem dostať na internet.

Bol to zvláštny pocit. Najprv ma prepadávali tiky, akoby som zabudol dieťa v aute. viackrát som sa pristihol, že idem automaticky pozrieť do vrecka, lenže žiadny mobil tam nebol.

Urobil som si večeru a až vtedy som si uvedomil, že vždy, keď som večer doma sám, tak si automaticky k jedlu pustím nejaké youtube video.

Ten pocit, že si nemám čo pustiť, bol zvláštny. Normálne to môj mozog nebral, že prečo idem “iba jesť”, keď som doma sám.

Chvílu som zvažoval pustiť si telku, ale tak hlboko som ešte nespadol. Telku som prestal pozerať pred vyše 10 rokmi, ale už len tá myšlienka na ňu ma vydesila, že zrazu mi vôbec napadlo si ju ísť zapnúť. Jebe mi?

Tak som sa teda iba najedol a tešil som sa, že si idem čítať, lebo čítam rád a vždy, keď takto nechám telefón v kancelárií, sa mi číta ľahšie.

To bolo super. Mal som pocit, že čas plynie pomalšie, hodina čítania trvá večnosť, zatiaľ čo hodina lacného dopamínu uletí ako nič.

Cítil som, aký som už o 22:00 unavený a že ma pomaly láme spať. Je to neporovnateľné s tým, keď večer pozerám do displeja, bezohľadu na to, ako veľmi ho mám stlmený alebo či mám oranžové okuliare.

Ráno

Ráno som sa zobudil bez budíku, na hodinkách bolo presne 7:00. Bol som kvalitne vyspaný. Najprv som sa strhol, že kde mám telefón, ale potom som si uvedomil, že v šuplíku v kancelárií.

Málokedy som ráno do 30min oblečený a ready ísť do gymu/kancelárie/hocikam, zvyčajne mi to trvá 45-60min.

Dnes ráno som bol podozrivo rýchlo oblečený a ready na deň. Pozrel som na hodinky a bolo 7:10. O tomto čase som mal buď ešte spať (zvyčajne vstávam medzi 7:15 a 8:00), alebo keď už som bol teda hore, tak sedieť na WC s telefónom.

Zobral som si ďalšiu knihu a začal som si čítať. Mal som pomalé ránko. Začal som si zapisovať veci, premýšľať. Zdalo sa mi, že prešla hodina, ale pozrel som na hodinky a stále bolo len 7:33.

Po najdlhšiom ráne za posledné týždne som šiel do kancelárie. Nemal som doobeda žiadneho klienta, takže som mal luxus pokračovať v pomalom ráne.

Zapnutie telefónu

Potom som si povedal, že zapnem telefón a stopnem si čas, koľko som na ňom, aby som checkol podstatné veci. Môj odhad bol, že za 15min viem odpísať na najdôležitejšie správy a zase sa dať do letového režimu.

Najprv som napísal Kike, že už sa na ňu dnes teším, ona mi napísala, ktorým vlakom dnes príde. Super. Odpísal som kamošom, s ktorými sa chystáme na túru. Trošku som sa rozpísal, ale stále OK.

Checkol som správy na IG, messenger, preskenoval email, pozrel notifikácie, odpísal na 1 comment pod mojim príspevkom, už som cítil, že sa blížim k mojim 15min, ale stále som mal dobrý flow.

A potom už to začalo -> odpísal mi niekto, tak som odpísal naspäť. Začal som switchovať. Pozrel som výsledky ligy majstrov. Vyskočilo na mňa video tutovky, ktorú spálil Ivan Schranz na záver Slávia - Bodo (2:2). Automaticky sa začali púšťať ďalšie videá, začalo to na mňa vyskakovať a musel som to aktívne vypínať.

Keď som dal zase telefón do letov’ho režimu, na stopkách som mal 43min a 51sec.

To by bol pravdepodobne čas, ktorý by som strávil na telefóne ráno.

Čo bolo potom

Telefón som zase vypol. Skontroloval som si screen time za posledné týždne a vydesil sa, čo som tam našiel. Vedel som, že tam trávim dosť času, veľa z neho je odpisovanie klientom, teraz som spúšťal koučovací program, ktorý som promoval iba cez instagram, ale netušil som, že až tak veľa času.

3hod35min denná priemerka len na instagrame.

Napísal som si poučenia, písal som si veci pre seba, čo chcem zmeniť a ako to chcem mať namiesto tohto. Bolo to surreálne, stále bolo doobedie, tešil som sa, že to idem zmeniť.

Napadlo mi, že o tých 13hod bez telefónu napíšem ľuďom v mojom koučovaciom programe ASAI.

Včera na workshope cez Zoom skoro všetci zdvihli ruku, keď som sa ich pýtal, či si medzi “výhybky” medzi produktívnym a neproduktívnym dňom zapísali niečo v súvislosti s používaním svojho telefónu.

Tá správa začala byť na whatsapp zbytočne dlhá, tak som sa rozhodol napísať to sem na svoj blog a poslať im iba link.

Snáď to niekomu otvorí oči.

3 tipy pre podobný experiment

Ak si sa dočítal/a až sem a zvažuješ vyskúšať niečo podobné, tu sú 3 tipy z vlastnej skúsenosti, ktoré ti odporúčam.

1. ZAČNI V MALOM: zmier sa s tým, že niečo ti možno ujde, ak chceš byť 100% času ready na všetko, tak to nikdy neurobíš. Ale stále môžeš začať v malom, napr. že ho necháš v prednej priehradke v aute, v pivnici alebo doma v skrini, kam sa bez stoličky nedostaneš. Proste niekde, kde ho vieš v prípade núdze ísť zobrať. Ja mám kanceláriu 800m od bytu, takže v prípade núdze by som vedel ísť poň.

2. PREDVÍDAJ: predtým ako to urobíš, skontroluj si kalendár, či nečakáš nejaký dohodnutý telefonát, či ti skoro ráno nemá prísť kuriér, prípadne či nemáš ako prvú vec dňa nejaké stretnutie, ktoré by bolo škoda dozvedieť sa až ráno v kancelárií, že ti to človek zrušil. Sú lepšie dni a horšie dni na tento experiment, hlavne ak ho ideš robiť prvýkrát.

3. VYPNI VŠETKY ALARMY: toto je možno samozrejmé, ale strašne veľa ľudí to prehliadne - vypni si akékoľvek každodenne sa opakujúce budíky, ktoré by mohli skoro ráno začať zvoniť alebo všeobecne niečo, čo by mohlo zvoniť, produkovať alarm alebo aj vibrovať. Alarmy sa spustia, aj keď máš mobil vypnutý a ak ho necháš v kancelárií vedľa mojej a bude mi to tam celé ráno zvoniť, vylomím dvere a manuálne ti ho vypnem. Plus ak si ho nechávaš v aute a bude ti tam zvoniť, je to signál pre zlodejov.

Cheers!

Mišo